Projekt Maják v mori financií predstavuje aktualizovanú verziu Úžerometra. Ten na základe štatistických údajov hodnotí, aké riziko hrozí žiadateľom o spotrebný úver. V súčasnosti ide o stredné riziko. Zatiaľ čo u značkových veriteľov, ako sú banky alebo vybrané nebankové inštitúcie, je riziko len malé, u ostatných subjektov na okraji pozornosti hrozí vážne riziko. Spotrebitelia by sa im mali rozhodne vyhýbať.

V súčasnosti spotrebiteľom praje hlavne ekonomická situácia a vyhliadky do budúcnosti. Na ekonomických faktoroch je z takmer polovice založený indikátor Úžerometer, ktorý hodnotí, ako obozretní by spotrebitelia mali byť pri záujme o úvery a pri ich zjednávaní. Slovenské hospodárstvo začína znovu ožívať a rozbiehať sa. Je to vidieť na raste hrubého domáceho produktu. Ten sa potom odráža aj v tom, že priaznivo klesá nezamestnanosť. Vďaka tomu sa postavenie domácností zlepšuje a tie môžu dosiahnuť lepšie podmienky úverov, pokiaľ o ne žiadajú. „Pokiaľ porovnáme situáciu s tým, aký je trh napríklad v období pred Vianocami, panuje relatívny pokoj. To ale neznamená, že by sa spotrebitelia nemali zaujímať o podmienky úverov, práve naopak,“ upozorňuje Maroš Ovčarik, odborný garant projektu Maják v mori financií.

Aj výhľady do budúcnosti hovoria o tom, že by sa ekonomike malo dariť lepšie. Spotrebiteľom dáva väčšiu istotu v tom, že svoje záväzky, či už vo forme úverov, alebo iných splátok, budú mať z čoho splácať. Riziko straty práce a tým aj príjmu, sa teda znižuje. Napriek tomu je vždy na mieste opatrnosť, pretože trh sa v súčasnosti výrazne polarizuje. „Novo prijatá novela Občianskeho zákonníka rozhodne obmedzí prístup k úverom niektorým skupinám osôb, ktoré by v minulosti na úver dosiahli,“ upozorňuje Ovčarik s tým, že tu nepomôže ani zlepšujúca sa ekonomická situácia štátu a rodín. Zastropovanie takzvanej odplaty totiž obmedzí prístup k produktom, ako je poistenie úverov, alebo služby typu splátkové prázdniny. Práve tie boli poistkou pre klienta, pokiaľ sa dostával do problémov. Situácia sa tak, paradoxne, obracia proti nim.

Výška odplaty bánk a nebankových spoločností je stanovená ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk. Do tejto odplaty sa ale nezapočítavajú voliteľné služby, ako je poistenie, či možnosť odložiť si splátky. Navyše, obchodné modely oboch typov spoločností sú postavené celkom inak. Banky sa primárne zameriavajú len na prémiovú a menej rizikovú klientelu, a preto si môžu dovoliť minimalizovať výšku RPMN. Tým sa prístup množstva bežných spotrebiteľov k úverom obmedzí, alebo dokonca zruší. Z tohto dôvodu by mali byť veľmi opatrní v tom, od koho si prípadný úver vezmú. Radovať sa ale nemusia ani klienti bánk. „Je totiž možné, že pokiaľ bankám ubudne časť klientely, môžu napríklad zdražiť svoje najlacnejšie produkty, aby dorovnali zisk. Vo výsledku sa zmena môže dotknúť všetkých klientov,“ doplňuje Ovčarik.

Pokiaľ teda spotrebiteľov odmietnu v banke alebo v značkovej nebankovej spoločnosti, rozhodne by nemali ďalej žiadať o úver u pochybných spoločností, ktoré sa všemocne vyhýbajú štátnej kontrole. V tej chvíli totiž závratnou rýchlosťou raste riziko, že sa spotrebiteľ dostane do problémov. Podľa Ovčarika totiž moderní úžerníci už dlho nezarábajú len na vysokých úrokových sadzbách, ale na sankciách a penále, ktoré prídu vo chvíli omeškania sa so splátkou.