Vyše 430-tisíc Slovákov si nemôže dovoliť auto, telefón či práčku. Majú problém čeliť nečakaným finančným výdavkom alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Slováci skončili na nelichotivom ôsmom mieste spomedzi 27 krajín Európskej únie v rebríčku tzv. materiálnej deprivácie. Medziročne sme sa prepadli až o dve miesta, pričom len za jeden rok pribudlo v tejto skupine ďalších 50-tisíc ľudí.

Chcete ušetriť a dostávať aj takéto rady na email, vrátane zmien poplatkov vo Vašej banke? Aktivujte si zadarmo Bankového Sliediča.
„Ľudia, ktorí trpia materiálnou depriváciou, si napríklad nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila, a očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019 až 5,6 % Európanov, teda približne 24 miliónov ľudí trpelo materiálnou depriváciou. V medziročnom porovnaní sa v únii znížil počet ľudí v tejto kategórii o približne 7 miliónov.

„Zaznamenávame teda klesajúci trend takto ohrozených ľudí v rámci únie. Tzv. materiálna deprivácia dosiahla svoj vrchol v roku 2012, kedy bolo takto ohrozených až 10 % Európanov. V krajinách ako Taliansko či Španielsko, ktoré sú aktuálne najviac ohrozené pandémiou koronavírusu, však očakávame zvýšenie materiálnej deprivácie obyvateľstva. Momentálne sa napríklad Taliansko radí na siedmu nelichotivú priečku s 8,5 percentami obyvateľstva, ktorí majú problém vykryť svoje finančné výdavky, Španieli sú na tom lepšie, skončili dokonca lepšie ako priemer únie, a to niekde na úrovni piatich percent,“ doplnila Buchláková.

V rámci krajín EÚ majú najvyšší podiel ľudí trpiacich materiálnym nedostatkom Bulhari (19,9 %), Gréci (15,9 %) či Rumuni (12,6 %). Na opačnom konci rebríčka sú Luxemburčania (1,3 %), Švédi (1,6 %) či Holanďania (2,4 %).

Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %), nakoľko majú vyššie mesačné výdavky.

Na Slovensku je aktuálne 16,3 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje 872- tisíc ľudí. V našom prípade určuje od hranice 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je to 780 eur mesačne. Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine.

zdroj:
TS Slovenská sporiteľňa,
Lenka Buchláková