Priemerná slovenská domácnosť vynaložila za prvé štyri mesiace tohto roka mesačne na bývanie a energie takmer štvrtinu z celkových mesačných výdavkov (24,8 %). Oproti minulému roku sa náklady mierne znížili. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR boli druhou najnákladnejšou položkou potraviny s podielom 18,1 %. Aj v tomto prípade ide o viac ako jednopercentný nárast oproti minulému roku.

Chcete ušetriť a dostávať aj takéto rady na email, vrátane zmien poplatkov vo Vašej banke? Aktivujte si zadarmo Bankového Sliediča.
„Od roku 2018 sme boli svedkami, že rastúce náklady energií ale aj nájmov spôsobili, že sme sa vo vynaložených nákladoch dostali na úroveň spred krízových rokov. Vtedy sme na bývanie dávali vyše tretinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti. Od vlaňajška sa síce zvyšovali ceny energií, čo sa premietlo do nárastu cien za elektrinu či plyn, ale zároveň sa znižovali ceny nájmov, čo sa premietlo do celkovej štatistiky, a medziročne platíme za bývanie menej ako pred rokom. Zároveň sú nateraz sledované prvé štyri mesiace, spotreba energie rastie najmä v závere roka. V poslednom období klesali na trhu ceny komodít, Slováci by prípadne zlacňovanie mohli pocítiť až v budúcom roku,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Kým ešte v roku 2018 sme na vzdelávanie dávali zhruba 2 % z mesačných výdavkov, aktuálne toto číslo pokleslo na 1,7 %. Nešetrili sme najmä pred pandémiou koronavírusu a karanténou na rekreácii a kultúre, ktoré tvorili takmer 9 % z celkových nákladov, pričom ide o medziročný nárast o 0,5 %. V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za uplynulý rok jedny z najvyšších nákladov práve na bývanie, ale aj potraviny a nealkoholické nápoje. Výrazný vplyv nemalo na nižšie ceny ani zavedenie nižšej DPH na vybrané druhy potravín. Na dopravu vynakladáme 7,6 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti.

„Do cenotvorby potravín vstupuje množstvo iných faktorov, napríklad sezónnosť pri ovocí či zelenine. V prípade cukru napríklad hovoríme o výraznom zlacňovaní z dôvodu zrušenia kvót a nadbytku cukru na trhu. Cena bravčového mäsa z dôvodu afrického moru ošípaných a zdecimovaných fariem po celom svete, sa zvyšuje od vlaňajška a bude rásť aj najbližšie týždne. Zažili sme aj mliečnu krízu, ktorá vystrelila raketovo ceny nahor, teraz zastavenie obchodu a nadbytku mlieka na trhu, môže dočasne cenu znížiť a opäť po čase priniesť druhú vlnu mliečnej krízy. Samozrejme, nižšia DPH bude mať za následok zníženie cien, ale nie výrazne. Treba pripomenúť napríklad zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, čo postihlo najmä pekárov. Preto sme zaznamenali pri niektorých druhoch pečiva zdražovanie,“ doplnila Buchláková. Zároveň obmedzenie medzinárodného obchodu z dôvodu pandémie koronavírusu obmedzilo dovoz ovocia z Talianska či Španielska, čo sa premietlo do ich vyšších cien na slovenských pultoch.

Celkovo Európania z 27 krajín EÚ dávajú najviac výdavkov z rodinných rozpočtov do bývania a nákladov na energie, a to až viac ako 24 % z celkových výdavkov. Druhou najnákladnejšou položkou je s 13 % doprava, potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú 12 % z celkového disponibilného príjmu priemernej európskej domácnosti.

zdroj:
TS Slovenská sporiteľňa,
Lenka Buchláková