V reči finančných produktov ide v prípade 10 % o budovanie finančnej rezervy, 20 % je určených na o životné poistenie a dôchodok, podiel najviac vo výške 30 % má smerovať na splácanie dlhov, no a zvyšnými 40 percentami príjmu sa má financovať domácnosť. Spolu je teda 100 % príjmov rozdelených do štyroch kôpok s rôznymi funkciami.
Na prvý pohľad uvedené rozdelenie vyzerá lákavo. Pokrýva bežný život v súčasnosti i budúcnosti a vidieť tam aj zabezpečenie pre nepríjemné životné situácie. Čo viac môže človek chcieť? Napríklad, aby sa to dalo z rodinného rozpočtu aj vyskladať.
Taká normálna rodinka
Ako vyzerá rozpočet slovenskej domácnosti? Pozreli sme sa na čisté príjmy podľa Štatistického úradu SR. Keďže ten zverejňuje hrubý príjem, tak sme ho pre naše potreby upravili do podoby čistého príjmu. Takže príjmy slovenských domácností sú nasledovné:
25 % má čistý príjem nižší ako 930 eur
50 % má čistý príjem nižší ako 1260 eur
75 % má čistý príjem nižší ako 1700 eur
Výdavky slovenských domácností
Pozrime sa na odporúčané percentá skrz konkrétne čísla a z opačnej strany. Detailná štatistika mapujúca výdavky slovenských domácností však nie je a výsledky mnohých prieskumov sú, prirodzene, rozdielne. Preto sme výsledky z týchto prieskumov použili ako orientačné čísla.
Predstavme si, že domácnosť dá za mesiac na stravu 200 – 300 eur, celkové náklady na bývanie ju vyjdú na 100-200 eur, oblečenie, doprava, drogéria a ostatné veci budú stáť 200-300 eur. Ak toto všetko má predstavovať najviac 40 %, tak rodinný príjem by mal byť 1250 – 2000 eur. Ako už bolo uvedené, väčšina slovenských domácností (75 %) žije z menej ako 1700 eur mesačne, polovica z menej ako 1260 eur.
Polovica domácností má teda problém udržať „prevádzkové“ náklady domácnosti pod 40 % z príjmov. To by však nemusel byť až taký veľký problém, ak by splátky pôžičiek tvorili menšie ako odporúčané percento. To sa pri bežných hypotékach aj spotrebných úveroch darí dodržať. Priemerné nastavenie hypotéky a spotrebného úveru vytvorí výšku splátok do úrovne 24 % z príjmu 1260 eur. Ešte dobre, že mať dlh, nie je povinnosť.
Ide to? Nejde to. Necháme to na leto?
Pravidlo 10-20-30-40 je pri bežných príjmoch nedosiahnuteľné. Dôvodom sú náklady na bežný život (strava, doprava do práce, deti, bývanie), ktoré sú v podstate každý mesiac fixné a predstavujú viac ako 40 % z bežného príjmu. Samozrejme, sú ľudia, ktorí dajú mesačne na túto oblasť menší podiel, no môže to byť aj z dôvodu, že patria do skupiny s najvyššími príjmami.
Odporúčané a skutočné rodinné výdavky
Odporúčania | Realita | |||
Nízky príjem | Stredný príjem | Vyšší príjem | Bežné výdavky | |
Výška mesačného rodinného príjmu | 930 | 1260 | 1700 | 975 - 1075 |
Na sporenie (min.) | 93 | 126 | 170 | 35 |
Na zabezpečenie | 186 | 252 | 340 | 40 |
Na splácanie (max.) | 279 | 378 | 510 | 100 |
Na žitie (max.) | 372 | 504 | 680 | 800-900 |
(Zdroj: prepočet www.FinančnáHitparáda.sk podľa údajov z ŠUSR (príjmy) a tlačových správ bánk, poisťovní a sprostredkovateľských spoločností (výdavky v realite))
Prečo existujú takéto odporúčania?
Dôvodom odporúčaní je snaha predať dlhodobý finančný produkt. Cieľom ohraničenia podielu bežnej spotreby na 40 % je vytvorenie priestoru na úspory a tým pádom na potrebu niekam ich ukladať – sporenie do fondov či uzavretie životného poistenia. Tieto produkty majú svoje miesto v živote človeka, no je individuálne, do akej miery sú pre človeka potrebné.
Určite je odporúčanie 10-20-30-40 správne v niekoľkých individuálnych prípadoch, no určite nie je vhodné aplikovať ho na všetky rodinné rozpočty. V prvom rade treba žiť v prítomnosti a až potom treba myslieť na budúcnosť. Zbytočné je mať úspory na dôchodok, ak človek nemá peniaze určené na ďalší deň.