Kurzarbeit (angl. short-time working, po slovensky skrátená pracovná doba) je nemecké slovo,
ktoré počas pandémie koronavírusu prešlo do slovenského jazyka. Označuje opatrenie, kedy štát prispieva
na mzdy zamestnancom, ktorí museli ostať doma kvôli kríze.
Chcete ušetriť a dostávať aj takéto rady na
email, vrátane zmien poplatkov vo Vašej banke? Aktivujte si zadarmo Bankového
Sliediča.
Je to termín, ktorým sa označuje trojstranná dohoda medzi zamestnancami, zamestnávateľom a štátom.
Kurzarbeit na Slovensku
Vláda SR v rámci pomoci pri pandémii ponúka pomoc zamestnancom, ktorí nemohli nastúpiť
do zamestnania z dôvodov aktuálnej situácie.
Zamestnávatelia si môžu vybrať z dvoch možností. Prvá z nich je preplatenie
do 80 % hrubej mzdy zamestnanca, alebo preukázanie poklesu tržieb a podľa toho následná
výška pomoci na zamestnanca, až do výšky 540 eur mesačne.
Výhody kurzarbeit
Pre zamestnávateľa je výhodou, že nemusí prepúšťať kvalifikovaných zamestnancov a môže s nimi počítať
okamžite po spustení produkcie. Pre štát je hlavnou výhodou, že nedôjde k zrušeniu pracovných miest a teda
ľudia sa neocitnú na úrade práce s výhliadkou, že pri tomto nastavení sa ľudia rýchlejšie opäť zaradia do pracovného cyklu.
Pre zamestnancov je to výhoda, pretože získajú istotu aspoň dohodnutej časti svojho príjmu.
Kedy má kurzarbeit zmysel
Keď sa predpokladá, že kríza bude len dočasná a výroba sa znova rozbehne.
Zamestnanci sa jednoducho vrátia do práce a štát nepríde o pracovné miesta.
Ďalšia z podstatných výhod, ktorú uvádzajú podporovatelia je aj udržiavanie
kvalifikovaných pracovníkov, aj keď na skrátený, obmedzený režím a tak sa
spoločnosti podarí zabrániť úpadku ich zručností.
Nevýhody kurzarbeit
Odporcovia tejto metódy namietajú predovšetkým financovanie firiem a spoločností z verejných zdrojov,
ktoré sú aj tak odsúdené na zánik. Ďalším z namietaných dôvodov je aj využívanie a podpora
firiem a spoločností, ktoré umelo vytvoria podmienky na využívanie tejto pomoci.
História kurzarbeit
Počas krízy znižovania ťažby draselných solí bola v roku 1918 v Nemecku prvýkrát v histórii
riešená metódou kurzarbeit. Mala zabrániť prepúšťaniu a udržaniu pracovných miest.
Metóda sa osvedčila a následné oživovanie pracovného trhu prebehlo oveľa rýchlejšie.
Neskôr sa v Nemecku metóda opakovane použila. Naposledy v roku 2009, kedy sa využilo na
tento program až 5,1 miliardy eur na podporu a náhradu miezd vyše 1,4 milióna zamestnancov.
OECD uvádza, že tento program pomohol zachrániť až 500 000 pracovných miest.